Mestský byt s nádhernou polohou v centre Bratislavy, avšak s nevyhovujúcou úpravou z 90.-tych rokov. Nová majiteľka potrebovala celkovú zmenu interiéru a tiež zmenu dispozície. Na tej bola najhoršie riešená kúpeľňa, malý tmavý priestor bez vetrania, kde sa nedalo ani poriadne otočiť. Mala síce okno, ale to viedlo iba do kuchyne, ktorá bola naopak, až priveľmi veľká a priestorovo nevyužitá. Klientka si priala jeden obytný veľko-priestor, keďže denná časť pozostávala z troch malých miestností. Nezmenená na konci ostala iba nočná časť, ktorá je výhodne orientovaná do tichého dvora, denná časť si naopak užíva ruch a pestrosť centra mesta a nádherný výhľad na Dóm sv. Martina. Nečakané riešenie priniesli architekti kúpeľni – majiteľka si ju totiž priala zväčšiť, čo sa aj podarilo a navyše získala denné svetlo a prirodzené vetranie v podobe okna na fasáde, ktoré sa odobralo kuchyni, keďže tá mala dve. Ako bonus je výhľad z vane rovno na katedrálu. Materiálovo sa zachoval duch bytu z jeho povojnových začiatkov – zreparované bukové parkety v dvoch miestnostiach dostali podporu v podobe dubových parkiet v ostatných častiach, kde bolo pôvodne viacero vrstiev podlahy na sebe, od starého linolea, nevábnej dlažby až po obnažený betón.
Dôležitým charakterom bytu je majiteľkina vášeň pre cestovanie, a zámer bol, aby to v interiéri bolo cítiť- a nielen podľa dovezených artefaktov z ciest. Preto sa ako doplnkové podlahové materiály volilo v kúpeľni exotické drevo, ako aj vo wc a nábytok tvoria dve línie – jedna je v podobe masívnych exotických kusov z Indonézie alebo Indie a druhá sú vstavané nábytky na mieru v bielej farbe, ako nenápadný jednoduchý doplnok, ktoré pripomínajú cestovanie v podobe keramických úchytiek donesených majiteľkou z jej ciest. Ako osvetlenie boli volené náladové lampy a lampičky, ktoré vytvárajú dojem teplého útulného domova, kde si môže cestovateľ oddýchnuť, doplnkové textílie sú prírodné ako napr. hodváb, alebo obliečky dovezené z Indie a Thajska.